Svet, ktorý sa zbláznil – to sme ja, ty, my…(nad knihou Quijote)

Po prečítaní knihy Quijote od britsko-indického spisovateľa Salmana Rushdie (celým menom sir Ahmed Salman Rushdie,1947) som nevedel, ako na tento špecifický román napísať recenziu. Boli chvíle, keď som si povedal, že kniha nestojí za to, aby som ďalej pretočil stranu; inokedy som nachvíľu intuitívne vycítil, že možno Rushdie skutočne chcel týmto surrealistickým, hybridným, synkretickým, apokalypticko-utopickým, parodicko-satyrickým románom povedať viac. Pri všetkých tých mimotextových odbočkách (román je hyperintertextovou kolážou), karikatúr všetkého, čo je pre nás (aspoň teoreticky…) sväté (aj nesväté) a všeobjímajúcej absurdite, prekvapí text neraz hĺbkou, ktorá sa vynorí znenazdajky, šokuje a prinúti sa zamyslieť, či nemá fikcia hlavnej postavy a jej svet viac spoločné so svetom čitateľa, ako by sme si mysleli.

Rushdie v románe rozvíja dve príbehové línie súčasne, ktoré sa vzťahmi a súvislosťami prelínajú. Na jednej strane máme príbeh spisovateľa, ktorý je v knihe nazvaný Brat. Introspektívne ho spoznávame skrze jeho román o starcovi Ismailovi Smailovi (Quijotovi), ktorý predstavuje druhú líniu Rushdieho románu. Starec Smail sa stane obeťou televízie, trpí preludmi a „straší mu v bedni“. Pod vplyvom televízie a médií sa jeho recepcia reality naruší a nie je schopný rozlišovať medzi fikciou vlastnej mysle a skutočným svetom. Rozhodne sa získať priazeň bývalej herečky a moderátorky Miss Salmy R a vydáva sa ako Quijot na výpravu lásky so svojím synom Sanchom. Sancho je starcovou halucináciou, preludom, ktorý si želal a na jeho (aj čitateľove) prekvapenie sa to podarilo…

Rushdieho román možno čítať ako oddychovku, ktorú prečítate a zajtra neviete, že ste takú knihu prečítali. Autor však nezamýšľal napísať len bizarný román, kde sa magično a fantastika prelína s realitou (magický realizmus). Medzi riadkami nás pozýva do sveta súčasnosti, ktorú nešetrí svojou kritikou, ako je v prípade Rushdieho románov zvykom. Rushdieho Amerika je dekadentným svetom, kde je všetko možné – niet žiadnych pravidiel, neexistujú hranice. Postmoderná (alebo postafkutálna či hypermoderná) Amerika je plná rasizmu, závislosti na opiátoch, nenávisti voči migrantom, v nič autenticky neverí.

,,Skutočným príbehom je to, že už nijaký skutočný príbeh neexistuje. Neexistuje už nič skutočné, na čom by sme sa všetci zhodli.“ (141)

Rasizmus spolu s témou migrantov tvoria jednu z hlavných tematických línií tiahnúcich sa celým románom. Kritike neujde ani Anglicko, kde spisovateľ pôsobí:

,,My migranti sme sa totiž stali výtrusmi poletujúcimi vo vzduchu a hľa, vetrík nás odnáša, kam sa mu zachce, až napokon uviazneme na cudzej pôde, kde nám veľmi často dajú pocítiť – ako napríklad v tomto Anglicku z jeho nostalgiou za pomyselnými starými zlatými časmi, keď boli všetky postoje anglosaské a všetky anglické pokožky biele -, že sme nevítaní, a to bez ohľadu na to, aké krásne ovocie visí v ovocných sadoch z konárov stromov, na aké sme vyrástli a aké sme sa pretvorili.“ 62-63

Za veľmi špecificky a ťažko napodobniteľný možno považovať aj štýl knihy, ktorý mi osobne moc nesadol. Je v ňom istá chaotickosť, neusporiadanosť, bizarnosť, ktoré však korešpondujú s tým, ako je poňatý samotný príbeh. Akoby forma románu v románe rezonovala s obsahom, s ktorým tvoria jednotu.

Cez Rushdieho absurdnú fikciu som pozoroval svet, v ktorom ja sám žijem a čoraz menej mu prestávam rozumieť. Veľké príbehy civilizácií skončili a nad každým človek visí ako Damoklov meč výzva, či si dokáže vytvoriť svoj vlastný zmysluplný príbeh, ktorému sa oddá. Rushdieho postavy toho sú schopné len čiastočne, a to vďaka fikcii, ktorú prijímajú ako skutočný svet. Je toto cesta, ktorou sa ako ľudstvo máme vydať? Vystúpili sme z tmy iracionality a povery v ústrety racionalite, aby sme nakoniec popreli aj ju? Je možný návrat späť? A čo nás tam vlastne čaká? Ak je fikcia a iracionalita tým, kam sa opäť bezhlavo vrháme, prečo sme z nej vystúpili? Čo znamená byť človekom v 21. storočí? Staneme sa ľuďmi skôr, kým nebude neskoro? Aj toto sú otázky, ktoré implicitne rezonujú v románe, hoci ich autor neformuluje priamo, ale skrze alegóriu.

Na záver prikladám niekoľko citátov, ktoré ma zasiahli a rád sa s nimi s vami podelím.

,,Ak nič nekupuješ, ak nesplácaš, systém nespozná, že existuješ.“ (112)

,,Začína mi svitať, prečo sa ľudia vrhajú na náboženstvo. Chcú mať niečo pevné, čo sa z ničoho nič nezmení na klzkého hada. Niečo večné: niečo uspokojujúce, keď sa nemôžete spoľahnúť, že sa zobudíte v tom istom meste, v ktorom ste zaspali. Premena naháňa strach, revolúcie zabíjajú viac ľudí než režimy, ktoré zvrhli, zmena nie je taká dobrá ako spočívanie.“ (146)

,,V dnešných časoch možno zažiť radosť iba prostredníctvom chémie.“ (179)

,,Kybernetická vojna je útok na pravdu klamstvami. Je to kontaminácia reálna nereálnom, faktov fikciami. Je to erózia a devalvácia empirického intelektu a jeho nahrádzanie potvrdzovaním predchádzajúcich, dovtedy hlásaných predsudkov.“ (233)

,,Teraz vládne diskontinuita. Včerajšok neznamená nič a nepomôže budovať zajtrajšok. Zo života sa stal svet miznúcich fotografií, odosielaných každý deň, a na nasledujúci je tu ďalšia. Človek už nemá nijakú minulosť. Postava, rozprávanie, dejiny, to všetko je mŕtve. Ostala iba plocha karikatúra okamihu a človek sa posudzuje podľa nej.“ (239)

,,Ľudský život je taký krátky, že každý deň lásky, ktorý z neho ukradneme, je zločin proti samému životu.“ (288)


Knihu Quijote si môžete zakúpiť si môžete objednať na Martinuse (tu) alebo na Panta rhei (tu)

Zdroj obrázkov: Pixabay, Slovart

*Záverečná poznámka:

Knižné recenzie píšem preto, lebo sa chcem s ľuďmi deliť o informácie a užitočné poznatky, ktoré môžu zlepšiť či skvalitniť život. Ak sa Vám moje články páčia, budem vďačný za ich zdieľanie, dostanú sa tak k viacerým ľuďom. Pre ľahší prístup k novým blogom si môžete zapnúť upozornenia o novom blogu, ktoré Vám prídu priamo na mail. Ak ste v článku našli chyby, prosím, dajte mi vedieť. Ak Vás zaujímajú ďalšie zaujímavosti z kníh, sledujte môj knižný profil na Instagrame alebo Facebooku. Ak sa vám páčia moje recenzie a výber kníh, moju činnosť môžete podporiť príspevkom napríklad cez Patreon (odkaz tu)  Za akúkoľvek podporu Vám budem vďačný 🙂

Podeľte sa o svoje myšlienky