Prijímať život taký, aký je (Príbeh #1)

Ľudia vytvárali príbehy od nepamäti. Príbeh dokázal a stále dokáže lepšie a výstižnejšie opísať nejakú skutočnosť, jav či problém, než desiatky slov či úvah. Naše mozgy reagujú lepšie na obrazy a príbehy než na vecne spracované informácie. Britský filozof Alain de Botton o vplyve príbehov v knihách a literatúre právom napísal, že ,,nám dokáže zmeniť život.“

Dobre načasovanie a správne zvolený príbeh nám môže pomôcť uvedomiť si skutočnosť, ktorú sme míňali alebo perspektívu, ktorou sme sa na veci nedokázali či neodhodlali pozrieť. Príbehy sú reflexívne – aj keď nechceme, vždy sa nás nejakým spôsobom týkajú.

Príbeh na dnes

Jedného nepríjemného chladného dňa sa rabín a jeho žiaci chúlili pri ohni. Jeden z jeho žiakov po vzore svojho učiteľa vyhlásil:

,,V taký mrazivý deň ako je tento viem presne, čo robiť!“

„A čo?“ spýtali sa ostatní.

„Budem sa udržiavať v teple! A keď to nebude možné, opäť viem, čo robiť!“

„Čo?“

„Budem mrznúť!“

Dnešný príbeh ma humorným spôsobom ukázať, že v živote musí človek prijímať veci také, aké sú. Nemá s rezignáciou a pasívne pristupovať k problémom, ale keď niečo v jeho aktuálnej situácii nie je možné zmeniť, nemá význam ďalej trápiť sa. Samozrejme, znášať svoj negatívny údel s pokojom a vyrovnane nie je ideál, ktorý by bol propagovaný v motivačných knihách či v spoločnosti ako takej. Pravda je však taká, že môžeme sa akokoľvek snažiť, raz sme hore, raz sme dolu. Vždy to tak bolo a bude a je len na nás, či budeme plytvať energiou na nekonečné analyzovanie nášho problému/problémov, alebo prosto príjmeme životnú situáciu takú, aká je. Jedno príslovie správne vystihlo podstatu ľudského života: ,,Jedinou istotou v živote, je neustála zmena.“

Zdroj príbehu: príbeh bol prevzatý v upravenej podobe z knihy Modlitba žáby 1

Podeľte sa o svoje myšlienky