Ako vďaka technológiám hlúpneme – 7 faktov z knihy Digitálna demencia

Kniha Digitálna demencia od nemeckého neurobiológa a psychiatra Manfreda Spitzera vám svojím obsahom dokáže zmeniť vnímanie všadeprítomných digitálnych technológií, ktoré považujeme za prirodzenú súčasť nášho života. Podobne ako v minulosti pri iných technologických novinkách, ani pri digitálnej revolúcii sme si ako ľudia neuvedomili, ako veľmi technológie zmenia náš každodenný život. Zatiaľ čo debaty o pozitívach sú bežnou súčasťou prezentácie technologických noviniek, negatívne dopady na náš mozog, pamäť, sústredenie či myslenie až tak často nerezonujú (nemusíme sa pýtať prečo…).

Spitzer vo svojej knihe podáva hlbší a kritickejší rozbor týchto negatívnych dopadov, pričom sa nebojí ísť až do pozícií, ktoré môžu pôsobiť radikálne. Na to nech si už urobí názor čitateľ sám. Nech sa vám bude zdať Spitzerova kritika aj prehnaná či požiadavky nerealistické, nič to nemení na dôkazoch a faktoch ukazujúcich na nebezpečné negatíva digitálnych médií.

Nižšie vám ponúkam prehľad 7 zaujímavých faktov, s ktorými sa pri čítaní knihy stretnete.

1# Navigácia v aute vám zhoršuje orientačné schopnosti!

Keď sa začali vyrábať prvé navigácie do áut, verilo sa, že pozitívne prispejú k rozvoju našej priestorovej orientácie. Ako to však už býva zvykom pri technologických novinkách, výskumy potvrdili presný opak. „Predpoklad, že sa tak ľudia naučia lepšie navigovať, je však mylný. Naopak! Ak máte v aute satelitný navigačný systém, dávate sa navigovať a nenavigujete sa sami. Vaša schopnosť orientácie v okolí sa zhoršuje,“ píše Manfred Spitzer. (s. 26)

Časť mozgu, ktorá zabezpečuje našu priestorovú orientáciu – hipokampus -, je pri používaní navigácie oveľa menej aktívny ako napríklad u ľudí, ktorí sa bežne orientujú po pamäti. Príkladom sú londýnski taxikári, ktorí majú väčší hipokampus ako bežní ľudia. Mozog sa pri používaní navigácie (podobne ako pri iných digitálnych technológiách) menej namáha, čo vedie k postupnému zhoršovaniu jeho funkcií (v tomto prípade orientačnej). Ak si chcete rozvíjať priestorové schopnosti, určite na to nepoužívajte GPS.

2# Google predĺženou pamäťou?

Vedci z Harvardovej univerzity publikovali v časopise Science výsledky štyroch experimentov, ktoré preukázali negatívny vplyv elektronických médií na myslenie a pamäť. K akým výsledkom prišli?

Pokiaľ sme presvedčení, že informácie máme uložené v počítači, nájdeme ich na Googli alebo na vlastnom externom úložisku (USB, cloudy), sme navyknutí nepamätať si veci, pretože sme presvedčení o ich ľahkej dostupnosti. Výskumy preukázali, že pokiaľ boli ľudia presvedčení, že o svoje informácie prídu, mozog si ich ľahšie zapamätal. Všadeprítomnosť dát na internete nás teda postupne odnaúča zapamätávať si hlbšie fakty a informácie, čo nás v podstate robí závislými na externých zdrojoch. Ak by bol nachvíľu vypojený Google, množstvo ľudí by nevedelo ani základné poznatky o svete, pretože aj pri tých bežne siahame po telefóne a googlime.

Spitzer to zhŕňa nasledovne: „Ľudia, ktorí si ukladajú výsledky duševnej práce na dátové nosiče alebo si ich posielajú do virtuálneho úložiska, majú okrem slabého bezprostredného zaťaženia mozgu ešte ďalší problém. Mení sa ich motivácia na vštepenie si informácie do pamäti. Keď vieme, že niečo si niekde môžeme uložiť, už si s tým „nelámeme hlavu“.“ (s. 87) Keď si teda najbližšie nebudete vedieť spomenúť, kedy máte stretnutie, čo ste robili ráno, poďakujte vášmu smartfónu či googlu…

3# Kam sa podela naša pozornosť?

Sociológ Z. Bauman (1925 – 2017) zaviedol v sociológii termín tekutosť. Išlo o vyjadrenie jedného z hlavných znakov postmodernej spoločnosti, ktorá sa stala tekutou, teda nestálou a premenlivou. Tento termín možno vhodne aplikovať aj na opis našej pozornosti v 21. storočí. Tá je tekutá, večne roztečená, večne rozptyľovaná (ešte aj keď píšem tieto riadky mi hrá hudba v pozadí). Podľa jedného amerického výskumu je dnešný človek v práci rozptýlený každých 11 minút. (s. 175) Všimnite si to na sebe – stále sledujete telefón, stále nejaké upozornenie, mail, sms, telefonát… Tieto faktory majú výrazný vplyv na našu pozornosť, sústredenie, pamäť a vnútornú rovnováhu. Neustále rozptyľovanie v nás vyvoláva stres a ten je zlý – úplne vo všetkom! (vážne, predstavte si akékoľvek ochorenie, v odbornej literatúre nájdete spojitosť so stresom, stres je univerzálny zabijak, s ktorým sme každý deň v kontakte…). Keď teda pracujete či venujete sa akejkoľvek činnosti, snažte sa na ňu sústrediť a nerozptyľujte sa, odložte či vypnite telefón, aj takto robíte niečo pre svoje zdravie.

4# Nerobte súčasne viacero činností

Multitasking (dosl. mnoho úloh) je v móde, je preferovanou pracovnou vlastnosťou, ktorá sa očakáva od profesionálnych pracovníkov vo firme. Výskumy však ukázali, že ľudia, ktorí pravidelne robia naraz niekoľko činností, horšie spracúvajú podnety, pomalšie reagujú a menej si pamätajú. Keď vás najbližšie niekto zaťaží niekoľkými povinnosťami súčasne, spomeňte si na tento fakt. Platí to aj v prípade študentov, ktorí pri výučbe robia xy vecí naraz – od počúvania hudby, písania si na telefóne, čítania poznámok a pozerania seriálu. Aj preto je pamäť školákov horšia oproti minulosti.

5# Nepúšťajte malým deťom televíziu ani tablet

Výskumy preukázali, že malé deti sa na sledovaní televízie či seriálov na telefóne alebo tablete stanú rýchlo závislé. Dieťa čoraz viac bude potrebovať zmyslové stimuly a bez rozprávky sa nedokáže už ani najesť. Ukázalo sa tiež, že skoré sledovanie digitálnych obrazoviek sa stáva brzdou v rozvíjaní intelektu a horšie ovplyvňuje vývoj reči. Ďalej má dopad aj na sústredenosť a pamäť dieťaťa, čo pozná asi každý rodič, ktorý sleduje svoje dieťa potom, ako pozeralo do obrazovky.

6# Generácia Google a postfaktuálna doba

Generáciou Google sa zvyknú označovať ľudia, ktorí sa narodili po roku 1993, teda sa narodili do éry Google, ktorý sa stal univerzálnym zdrojom informácií a „pravdy“. Výskumy u tejto generácie preukázali zhoršené rozlišovanie medzi názormi a faktami. Mladí ľudia nerozlišujú medzi tým, čo si niekto myslí (blog, status) a relevantnými odbornými informáciami. Možno tu hovoriť o akomsi informačnom anarchizme, ktorý je znakom našej doby, kde už nikto nevie, čomu má veriť, čo je fakt a čo je lož. Táto generácia sa zvykne označovať expresívne aj ako Generácia „copy and paste“ (skopíruj a prilep) – preberá nekriticky informácie, neanalyzuje, kriticky nereflektuje, ale slepo prijíma.

7# Ako vás násilie na Netflixe robí necitlivými

„Film s násilným obsahom mal ten účinok, že diváci sa po jeho zhliadnutí stali voči bezmocným ľuďom menej všímaví.“ (s. 157)

Je úplne jedno, či ide o televíziu, streamerskú spoločnosť Netflix či ktorúkoľvek inú, výskumy preukázali, že pokiaľ sme vystavení intenzívnemu pôsobeniu násilia na obrazovkách, v skutočnom živote reagujeme menej empaticky voči násiliu či krivdám na druhých. Odborne sa to nazýva desenzibilizácia či empatická otupenosť.

Jeden japonský výskum na 307 žiakoch preukázal zhoršenie v prejavovaní súcitu a empatie po tom, ako žiaci hrali hry s násilným obsahom. Bez zbytočného moralizovania je potrebné spýtať sa: hoci násilie v hrách nie je skutočné, ako je možné, že v hrách ľudia môžu robiť veci, za ktoré by v skutočnom živote skončili vo väzení či na psychiatrii?

Ak vás tento výber faktov zaujal a obohatil, budem vďačný za zdieľanie. Verím, že vám tento stručný výber knihu Digitálna demencia priblížil.

Knihu Digitálna demencia si môžete zakúpiť tu alebo tu

Zdroj obrázkov: Pixabay, Citadella

Podeľte sa o svoje myšlienky