10 faktov z knihy Ľudskosť

Naučili nás veriť, že od človeka možno očakávať väčšinou to zlé. Sme skutočne také zlé a sebecké tvory, ako nás médiá, filmy či seriály denne presviedčajú? Čo o ľudskej prirodzenosti hovoria najnovšie vedecké výskumy? A ako tieto zistenia môžu ovplyvniť naše vnímanie seba samých a druhých?

V roku 2020 vydavateľstvo N Press vydalo knihu holandského historika a publicistu Rutgera Bregmana (1988) Ľudskosť. V tomto článku vám prinášam 10 zaujímavých faktov, ktoré kniha obsahuje.

1# Žijeme v oveľa lepšom svete, ako si myslíme

Médiá nás denne sýtia negatívnymi informáciami, a to k tomu nepotrebujú ani prebiehajúcu epidémiu. Niekoho dobodali, zrútilo sa lietadlo, niekto trpí nevyliečiteľnou chorobou, okradli dôchodcu atď. Médiá sa priživujú na našom strachu a sklonu k negativite (negativity bias) a takýmito správami skresľujú naše vnímanie skutočnosti. Narozdiel od toho Bregman a ďalší na základe štatistík a aktuálnych údajov tvrdia:

,,Počas posledných desaťročí výrazne klesla extrémna chudoba, počty vojnových obetí, detská úmrtnosť, kriminalita, hlad, detská práca, úmrtia spôsobené prírodnými katastrofami a klesol aj počet leteckých nešťastí. Žijeme v bohatšej, bezpečnejšej a zdravšej dobe než kedykoľvek predtým.“ (s. 30)

Spomeňte si na to, keď budete najbližšie čítať o počtoch mŕtvych na covid či pozerať televízne noviny.

2# Neandertálci neboli takí hlúpi, ako sme si mysleli

Od roku 1856 sa múzea po celej Európe začali plniť nálezmi kostí, ktoré sa podobali na ľudské. Postupne špecialisti zistili, že nešlo o zdeformovaného homo sapiensa, ale o samostatný druh človeka, zo začiatku nazývaný pre veľkosť lebky homo stupidus. Dnes ho poznáme pod rozumnejším názvom homo neandertahelnsis. Neandertálci sú dodnes nesprávne vnímaní ako akási „sprostejšia verzia“ homo sapiensa. Je to však veľký mýtus. Najnovšie údaje potvrdzujú, že vedeli zakladať oheň, variť, vyrábali oblečenie, nástroje, šperky či maľovali. Mali väčší mozog, silnejšie telo a vzhľadom na tieto aspekty v mnohom homo sapiensa prevýšili. Prečo teda píše tento článok homo sapiens a nie neandertálec?

Podľa viacerých historikov sme neandertálcov ako druh vyzabíjali (J. Diamond, Y. N. Harari). Je to jedna z možností. Na rozdiel od neandertálcov, ktorí boli ako píše Bregman vo viacerých ohľadoch geniálni, homo sapiens je hypersociálny tvor vytvárajúci pevné vzťahové väzby, ktoré mu umožňujú kooperovať a poraziť silnejších aj rozumnejších od seba. Predpokladá sa, že neandertálci tak efektívne spolupracovať nevedeli a to spôsobilo ich pád. Vďaka našej túžbe patriť niekam, tvoriť komunity a veriť v spoločné mýty, sme sa dostali tam, kde sme (s. 86 – 87).

3# Pozor na oxytocín, robí vás xenofóbnymi!

Ľudovo nazývaný hormón šťastia, oxytocín, nás robí láskavejšími, nežnejšími, pokojnejšími a … nepriateľskejšími!Ako je to možné? Vedci z Amsterdamskej univerzity v roku 2010 zistili, že hormón oxytocín nielen zvyšuje našu náklonnosť k priateľom a najbližšiemu okruhu ľudí, no súčasne podnecuje a zintenzívňuje naše nepriateľstvo voči cudzincom. Bregman o tomto jave napísal: ,,Ukázalo sa, že oxytocín nebude hybnou silou univerzálneho bratstva medzi ľuďmi. Roznecuje skôr pocity typu ,,najskôr naši ľudia.““ (s. 93-94) Keď sa teda najbližšie budete cítiť v niekoho spoločnosti šťastní, dajte si pozor, možno ste vtedy zároveň viac otvorený xenofóbnym náladám 🙂

4# Tvrdenia Stevena Pinkera o násilných lovoch zberačoch boli spochybnené

Možno sa k vám dostala kniha vydavateľstva Tatran od slávneho psychológa a intelektuála Stevena Pinkera Buď svetlo (odkaz na knihu tu). Pinker v nej opisuje vývoj pokroku a pri zmienke o lovcoch zberačoch tvrdí, že čísla potvrdzujú vysokú mieru násilia medzi týmito skupinami. Pinker tým chcel ukázať, že násilie a vojny boli bežné aj medzi lovcami a zberačmi, pričom v porovnaní s nimi sme dnes oveľa mierumilovnejší.

Bádatelia, menej známe tváre ako mediálne známy S. Pinker, však po preskúmaní jeho dát prišli k záverom, že Pinker sa dopustil viacerých omylov. Zameral sa napríklad na hybridné skupiny lovcov zberačov, ktoré v podstate nemajú s pravekými lovcami a zberačmi takmer nič spoločné. Venujú sa napríklad aj poľnohospodárstvu. Pinker sa odvoláva na 21 archeologických nálezísk, pričom 20 z nich spadá do obdobia po poľnohospodárskej revolúcii. Staršie praveké náleziská z čias lovcov zberačov potvrdzujú pravý opak. Uznávaný antropológ Brian Ferguson píše: ,,Vojnu nemožno sledovať v čase do nekonečna. Mala svoj začiatok.“ A tým začiatkom bola poľnohospodárska revolúcia, usadenie sa a vynález súkromného vlastníctva (s. 97, 106 – 110. PS: Knihu Stevena Pinkera rozhodne odporúčam, akurát tento nedostatok bol vedcami skritizovaný ako nepravda).

5# Spravila z nás civilizácia zlé tvory?!

Teraz si poviete: pokroky v medicíne, wifina, technologický pokrok, to všetko máme len vďaka civilizácii a akákoľvek kritika je z tohto hľadiska bezpredmetná. V radoch antropológov a historikov však čoraz viac zaznievajú hlasy, ktoré upozorňujú, že zrod toho, čo nazývame civilizácia nám značne skomplikovalo život.

Prechodom na súkromné vlastníctvo, pripútanosť k pôde a zanechanie flexibilného života lovcov zberačov, sa v ľudských spoločnostiach rozšírila nerovnosť, vojenské konflikty, nedôvera voči cudzincom (xenofóbia), choroby a mor. Človek začal tráviť väčšinu svojho života prácou.

„Jedno percento začalo utláčať 99 percent. Dobrí rečníci sa vyšvihli z veliteľov na generálov a z náčelníkov na kráľov. Dni slobody, rovnosti a bratstva sa skončili.“ – Rutger Bregman (s. 121)

Bola to usadená civilizácia, ktorá priniesla prísnu hierarchizáciu spoločnosti, utláčanie žien a zvierat. Zatiaľ čo postavenie žien sa globálne stále zlepšuje, postavenie zvierat vďaka homo sapiensovi nebolo ešte nikdy také zlé (nerátam prirodzené vyhubenia zvierat, ku ktorým došlo na našej planéte už niekoľkokrát, no bez pričinenia ľudí). Keďže sa Bregman tomuto námetu venuje na mnohých stránach, odporúčam si pozornejšie jeho výklad naštudovať, predkladá v ňom viacero zaujímavých postrehov, s ktorými sa stretávame aj u iných autorov ako je J. Diamond či N. Y. Harari.

6# Stanfordský a Milgramov experiment spochybnený!

Dva najznámejšie experimenty, ktoré poznačili vývoj psychológie 20. storočia, boli nedávno spochybnené. Oba experimenty boli uvádzané ako príklad ľudskej inklinácie k zlu a spôsobovaniu utrpenia druhým, pokiaľ im to možnosti povolia. Odhalené archívne materiály oboch uznávaných psychológov, Stanleyho Milgrama (1933 – 1984) a Philipa G. Zimbarda (1933) ukázali, že obaja skreslili výsledky oboch experimentov a zasahovali do ich priebehu, aby docielili výsledný záver – ľudia sú schopní tých najväčších zverstiev, pokiaľ im na to urobíme podmienky. Najnovšie analýzy odkrytých archívnych materiálov však ukazujú odlišnú pravdu. O Zimbardovom experimente Bregman priamo píše: ,,Štúdia Philipa Zimbarda nebola iba sporná. Bol to podvod.“ (s. 168) Ďalšie detaily, odkazy a mená autorov, ktorí odkryli pochybné pozadie oboch slávnych experimentov nájdete na stranách s. 161-189

7# Rodíme sa konzervatívni?

Výskumy batoliat na Princentonskej univerzite priniesli zaujímavé zistenia o inštinktívnom správaní batoliat. Výskumníci v tzv. babylabe po sériách mnohých experimentov preukázali, že ,,batoľatá nemajú rady neznáme tváre, neznáme pachy, cudzie jazyky či zvláštne prízvuky.“ (s. 229) Detičky preferujú známe prostredie a voči neznámemu reagujú odmietavo a podozrivo. Nepripomína vám to niekoho? ,,Je to, akoby sme sa xenofóbni už narodili,“ píše Bregman (s. 229). Viac o výskume a záveroch babylabu a ich vzťahu k vývoju osobnosti človeka nájdete na stranách 228 – 230.

8# Čím drahšie auto, tým bezohľadnejšie jazdenie

Profesor Dacher Keltner, popredný odborník na aplikovaný machiavellizmus v jednej zo svojich štúdii skúmal, aký vplyv mala cena a značka auta na správanie vodičov na cestách. Výsledky sú zaujímavé: tí, ktorí používali ojazdené autá, viac dodržiavali pravidlá, púšťali chodcov na prechode a jazdili pokojnejšie. Na druhú stranu tí, ktorí šoférovali elegantný Mercedes, mali tendenciu jazdiť bezohľadnejšie (45% vodičov). Najhoršie a najbezohľadnejšie jazdili vodiči BMV.

Načo bol dobrý tento výskum? Jedným z jeho výsledkov je, že existuje niečo, čo sa nazýva získaná sociopatia. Čím väčšiu moc v sebe koncentrujeme, tým sme viac egocentrickejší, bezohľadnejší, strácame cit pre empatiu a prestávame sa hanbiť. Sociopatmi sa teda nemusíme narodiť, ale vieme sa k tomu „dopracovať“. Dajte niekomu moc a stačí už len čakať a sledovať. Viac sa dozviete na stranách 244 – 247.

9# Liek na predsudky? Kontakt!

Holandskí psychológovia v roku 2011 zistili, že čím viac kontaktu mali belosi s moslimami (hlavne v práci), tým menej prejavovali islamofóbne názory. Ďalšie výskumy ukázali, že ľahšie sa nám pestuje nenávisť voči niekomu, kto je od nás ďaleko (napríklad Slovensko a moslimské krajiny), ako keď sa s danou osobou či etnikom pravidelne stretávame. Ľahšie je niekoho nenávidieť na diaľku ako na blízko. Ako píše Bregman, ,,zlo pracuje na diaľku. Diaľka nám umožňuje vrieskať po cudzincoch na internete. Diaľka pomáha vojakom prekonať ich odpor k násiliu. A diaľka umožnila tie najotrasnejšie zločiny v dejinách, od otroctva po holokaust.“ (s. 408)

Liekom na rasizmus a xenofóbiu je bežný kontakt. Nemusí ísť o cielené vytváranie priateľstiev či užších väzieb. Stačí iba v spoločnosti tých druhých tráviť čas. ,,Výskumníci venujúci sa kontaktu zdôrazňujú, že ľudia musia dostať čas, aby si zvykli.“ (s. 380). Ako som uviedol vyššie, máme predispozíciu byť konzervatívni a na všetko cudzie a nové sa pozerať s podozrením. Aby sme svoje názory a postoje zmenili, vyžaduje to čas. Je naivné očakávať, že ľudia budú zo dňa na deň otvárať svoje náručie cudzincom. Na druhú stranu je nutné čeliť vlastným predsudkom, a tomu najlepšie pomôže medziľudský kontakt.

10# Vyhýbajte sa správam

Na záver krátky úryvok o médiách a ich vplyve na nás, ktoré podľa mňa nepotrebujú ďalší komentár:

,,… Správy krivia vaše vnímanie sveta. Správy zvyknú generalizovať, zovšeobecňovať a deliť ľudí na skupiny ako politici, elity, rasisti či utečenci. A čo je horšie – zameriavajú sa na čierne ovce v košiari… Digitálne platformy zarábajú na tom, že doja náš sklon k negativite, a čím horšie sa ľudia správajú, tým vyššie sú ich zisky… Vďaka tomu sa zo sociálnych sietí stali systémy, ktoré posilňujú naše najhoršie vlastnosti.“ (s. 409)

Ak vás tento výber faktov zaujal a obohatil, budem vďačný za zdieľanie. Verím, že vám tento stručný výber faktov knihu Ľudskosť priblížil. Moju recenziu na ňu si môžete tiež prečítať tu.

Knihu Ľudskosť si môžete kúpiť tu

Zdroj obrázkov: Pixabay, N Press

Podeľte sa o svoje myšlienky